Krajina duší

Na začiatku príbehu, bola noc. Krásna, mesačná, noc. Noc, ktorá, prepojila životy, štyroch ľudí v boji z mocným nepriateľom. Bojovali o svoje duše. Bojovali v spánku. V pokojnom, nočnom, spánku. V spánku, ktorý vás unesie do iného sveta. Do sveta v ktorom neplatia zákony Zeme. Je to svet pustý a prázdny. Je to smutný svet. Každý, ale nedokáže, putovať, týmto svetom. Sú jedinci, ktorý sú iný. Musia tvrdo bojovať. Musia bojovať, pretože sú iný. A ten kto je iný na toho čakajú, nástrahy zla. Práve zlo ich potrebuje. Potrebuje ich schopnosť, byť iný.
Carla Andersonová bývalá kuchárka prišla s práce o deviatej večer, zaspala a vplula do sveta snov.
Danny Sanderson elektrikár, prišiel z nakupovania darčekov, pre svojho syna. Presne v 22:30 si ľahol do postele a zaspal.
Jane Davlinová, zdravotná sestra, prišla o 23:00 do svojho bytu, osprchovala sa a skočila do postele v ktorej, okamžite zaspala. Jack Boyl, zaspal pri televízore kde práve vysielali, film Osvietenie s Jackom Nicholsonom.
Carla Andersonová, stála pred starým, vysokým, domom v ktorom spievali, duše mŕtvych. Pred Carlov sa týčili dvere po ktorých, stekala, červená tekutina. Carla tušila že je to krv. Zvedavosť
ju prinútila priblížiť sa k dverám. Prudko ich otvorila. Obklopila ju hmla. Z hmly sa ako posol smrti, vynorila úzka kamenná cestička. Šedá hmla požierala svetlo. Až teraz sa Carla začala skutočne báť. Kde to som ? Pomyslela si. Otočila sa späť ku dverám, pohla starou hrdzavou kľučkou,
ale dvere sa neotvorili. Stáli tam ako pribité k zemi a vysmievali sa jej. Musela sa vnoriť do hmli. Žiadna iná cesta neexistovala a ona to vedela. Bojazlivo sa pohla vpred a predierala sa hmlou. Cítila sa stiesnene. Cítila silu hmli, ktorá jej vliezla do hlavy a rozprúdila jej fantáziu na plné obrátky. Nohy akoby nechceli ísť vpred. Ťahala ich za sebou ako vrecia plné kameňov. Najviac ju ale desilo to ticho. Ticho smútku, ticho smrti, ticho zla. Večné ticho. Stále šla vpred. Nemala na výber. Započula nejaký zvuk. Znelo to ako keby spadla veľká skriňa. V diaľke uvidela tunel z ktorého vyžarovalo červené svetlo. Toho svetla sa bála. Pripadalo jej rovnako desivé ako smrť. Šla za svetlom poháňaná neznámou silou. Svetlo stále viac a viac presvitalo cez hmlu. To tajomné svetlo jej zasvietilo do očí ako lúč skazy. Z diaľky sa ozval démonický výkrik. To je peklo. Pomyslela si. Prišla k bráne tunela. Bola to brána vytvorená s kostí a ľudských lebiek. Cítila ich pohľad na svojej, potom zmáčanej, koži. Vstúpila do tunela. Neustále jej to krvavo červené svetlo, svietilo do očí. Svetlo odrazu zhaslo. Obklopila ju tma. Tma záhrobia. Tma mŕtvych. Niečo ju chytilo za nohu. Cítila bolesť v ľavej nohe. Bolesť každou sekundou silnela. Tá vec ju držala za nohu. Krvavé svetlo opäť osvietilo tunel. Konečne uvidela kto ju napadol. Nemohla tomu uveriť. Bola to ľudská kostra. Jej kostnaté prsty sa zaborili ako ostrí nôž do jej mäsa. Carla vykríkla. Kostra ju ťahala dole do temnoty. Snažila sa dostať hore, ale zistila že sa prepadá hromadou kostier a lebiek v ktorých sa topí. Zo všade sa na ňu dívali lebky. Smiali sa na nej. Z lítka jej tiekla krv. Otočila sa a pozrela sa na kostru, ktorá ju ťahala dolu. Ahoj sestrička, prehovorila tá kostra. Carla si z hrôzou uvedomila že je to jej mŕtva sestra. Opäť vykríkla a prepadla sa dolu do temnoty.
Danny Senderson ležal uprostred tmy ktorá ho chcela pohltiť a odniesť do náručia smrti. Na tvár, mu kvapkala, nejaká kvapalina. Vstal a uvidel tmu. Vedel že je až po krk v problémoch. Začal sa báť. Bál sa tej tmy. Pocítil jej silu až v útrobách svojho zdravého rozumu. Šiel naprieč tmou vpred. Vo vrecku nahmatal nejakú vec. Tušil že by mu mohla pomôcť. Hmatom zistil že je to baterka. Stlačil spínač na baterke. Z baterky, vyšli lúče svetla. Osvetlili miesto v ktorom sa Danny nachádzal. To nie je možné potichu si zašepkal a prerušil tak nadvládu ticha. Lúče svetla namaľovali obraz stalagnitov, stalktitov a stalagnátov. Spolu vytvárali desiví, obrazec, jaskyne. Danny zostal taký prekvapený že sa ani nezamyslel nad tým, prečo mal vo vrecku, práve baterku. Baterka mu dodala, aspoň kúsok, sebadôvery. Pod nohami cítil klzké kamene a nad hlavou mu visel starodávny strop jaskyne. V diaľke zbadal lúč silného svetla, ktorý sa pomaly približoval. Zostal stáť na mieste a v mysli si premietal čo urobí v nasledujúcej situácií. Lúč svetla bol už takmer pri ňom. Ucítil zimomriavky na koži. Svetlo mu už olizovalo topánky. Je tu niekto ? Prehovoril a ozvena jeho vetu, pre istotu, ešte raz zopakovala. Ste človek ? Započul nejaký hlas. Konečne pocítil nával radosti. Áno, odpovedal. Pred sebou uvidel obrys človeka a lúče svetla z jeho baterky ho ujistili že je to muž. Muž bol bradatý a pod očami mal kruhy, takmer až letokruhy. Asi toho veľa nenaspal, pomyslel si. Ten neznámy muž ho chytil rukou za plece a začal ho ohmatávať. Po krátkej chvíli, konečne skončil. Áno, ste človek, prehovoril. Neviete ako sa dostanem k nejakému východu z jaskyne ? Ja tu na to nie som, odpovedal mu roztržito. Kto vlastne ste ? Videl som ich chlapče. Videl som ich tesáky zafarbené krvou, ich oči zaplnené zlom a ich dych presiaknutý dychom ich obetí. Neutečieme im. Obaja sme už teraz mŕtvy. Sme ich potrava. Mňa sa nemusíš báť. To ich sa boj. Z veľkej diaľky sa ozval výkrik. Dannymu zapišťal v ušiach ako alarm. Tajomný muž zmizol v tme a on ostal stáť osamotený v jaskyni a smerom ku nemu sa blížil, zástup zla. Danny sa rozbehol vpred. Ako gepart letel cez jaskyňu. Počul za sebou ich dych. Cítil ich pach. Cítil pach, svojej smrti. Vedel že zomrie. Zacítil príchod smrti. Bežal neustále vpred. Nevnímal bodavú bolesť v chodidlách. Zrýchlil a potkol sa o skalu. Tvrdo dopadol na zem. Hltal na zemi prach a tí netvory už boli takmer pri ňom. Vstal a zobral do ruky baterku. Na chrbáte, pocítil nával bolesti. Niečo mu vyskočilo na chrbát a zarylo sa to do jeho mäsa. Vykríkol, otočil sa a lúče svetla mu ukázali temnotu. Díval sa netvorovi priamo do tváre. Videl jeho špicaté uši, malé nohy a tesáky zafarbené krvou. Pokožku mal bielu a zdalo sa mu že sa orientuje, pomocou čuchu. Rukami a nohami sa odrazil od zeme a začal bežať. Nevedel kde je východ. Nevedel zahnať svoje temné myšlienky do komnaty zabudnutia vo svojej mysli.
Počul za sebou ich kroky. Počul ich nenávistné myšlienky. Bežal vpred a za sebou nechával jaskynnú ríšu, prastarého zla. Uvidel stromy. Boli to smreky a občas sa objavila borovica. Svietil baterkou na konáre a kmene stromov. Pod nohami, cítil, hebkú trávu. Zachránil som sa, potichu si zašepkal. Cítil prenikavú vôňu lesa a počul spievanie vtákov. Mesiac osvetľoval svet z nebeských výšin. Oci. Si to ty oci ? Danny pozorne načúval hlasu, ktorý ku nemu prehovoril. Áno som to ja synček, radostne odpovedal. Ďakujem za darček k narodeninám. Čože ? Danny sa otočil a uvidel svojho syna. Mal na sebe biele pyžamo. Držal v ruke darček a usmieval sa od ucha k uchu. Začal darček rozbaľovať a oči sa mu leskli radosťou. Odbalil darček. Z darčeka vyskočilo šteniatko. Dannyho syn sa zasmial. Dannyho zavalila lavína hrôzy keď uvidel ako sa jeho syn premenil na iného malého chlapca so šiltovkou na hlave. Pomôž mi Danny. Odhryzol mi ruku. Z pravej ruky mu vystrekovala krv a zafarbila Dannyho tvár. Šteniatko ktoré vyskočilo z darčeka sa zmenilo na obrovského psa. Danny nedokázal uveriť, tomu čo uvidel. Pes sa na neho rozbehol a zahryzol sa mu do brucha. Chutne si na ňom pochutnával. Bol to naštvaný, hnedý, bernardín. Danny sa od bolesti zvalil na zem. Zacítil pach, svojich vnútorností. Bolesť mu zkrivila tvár do podoby strašidla a jeho telo sa premenilo na prízrak.
Jane Davlinová sa prebudila na nemocničnom lôžku. Posadila sa na posteľ a od únavy zívla. Nachádzala sa v miestnosti do ktorej vstupovala ako zdravotná sestra, každý deň. Svetlo v miestnosti zablikalo. Postavila sa s námahou na nohy. Vyšla s miestnosti na chodbu. Na chodbe, boli poprevracané, lôžka pacientov. To je zvláštne, pomyslela si. Prechádzala pomalým, tichým, krokom po chodbe. Miestnosť oproti nej, bola operačná sála. Prešla celou chodbou až sa ocitla pred operačnou sálou. Otvorila dvere a vstúpila do miestnosti. Miestnosť páchla po krvi. Cítila prítomnosť zla. V strede miestnosti, ležal na zakrvavenom lôžku, pacient. Z brucha mu trčali, slizské črevá. Opatrne sa k nemu priblížila. Ucítila svoj žalúdok. Vedela že už dlho nevydrží a praskne. Ach bože je to on, prehovorila. Z pacientovho lôžka, kvapkala na podlahu krv. Jane prišla bližšie k pacientovi a chytila ho za jeho bledú ruku. Pacient jej stisol ruku až započula zapraskať, svoje kosti. Posadil sa na lôžko a ovracal ju. Jeho zvratky jej stekali po tvári a rukách. Stačilo málo a aj ona by sa povracala, ale zaťala päste a vydržala to. Je to tvoja vina prehovoril. Prepáčte mi to. Odpovedala mu kajúcim sa hlasom. Pacient sa postavil na nohy a zastal pred ňou. Videla mu do tváre. Videla jeho mŕtve oči, ktoré jej nechceli odpustiť. Chytil ju pod krk a odhodil cez celú miestnosť. Dopadla na zem a zacítila ukrutnú bolesť v nohách. Plazila sa po bruchu k dverám. Nečakala že bude mať takú silu. Neustále jej zrak, zahmlieval roj spomienok. Spomienok na tohto pacienta. Doteraz si pamätá na ten deň. Deň keď to nezvládla. Pacient sa rozbehol ku nej. Tušila že ak niečo nevymyslí, zomrie. Z pacientovho brucha sa predrala na povrch démonická ruka. Postupne z neho vyšla aj druhá ruka a nakoniec aj hlava. Pred ňou stál démon. Mal dve nohy a dve ruky a na chrbte mu ovísali krídla. Rozsekal na kusy pacienta, vedení túžbou, zabiť ju. Jeho oči, veľké ako jej hlava sa dívali priamo na ňu. Pohľadom odhalil jej dušu. Jane sa cítila ako myš, chytená v pasci. Snažila sa vstať na nohy a otvoriť dvere na operačnej sále, ale nedarilo sa jej to. Démon sa pomalým, dunivým, krokom, približoval. Zastal tri metre pred ňou. Jane spojila všetky svoje sily a postavila sa na nohy. Na jednu nohu krívala. Bolesť jej zabránila v pohybe. Spadla na zem a lúčila sa so svojím telom. Pozrela sa smerom k démonovi, ale ten akoby sa z miestnosti vyparil. Bol preč. Jane zavrela oči a upadla do spánku.
Jack Boyl stál na chodbe s petrolejovým lampášom v ruke, obklopený tmou. Nechápal túto situáciu. Ešte pred 15 minútami, sedel s flaškou whiskey na gauči pri televízore a pokojne spal. Teraz stojí uprostred tmy a nevie kde sa nachádza. Bojí sa stáť bez pohnutia na mieste, preto ide vpred. Nohy a aj ruky sa mu trasú od strachu. Tma sa pred ním formuje do podôb mýtických bytostí. Je to iný svet. Je to svet krutosti. Je to svet tvorení špinou ľudí. Špinou prastarých prekliatych duší. Som tu sám. Prehovára. Zrýchľuje svoj krok. Cíti sa zničený a unášaný vetrom tohto sveta.
Cíti silu tohto miesta. Cíti svoju slabosť a zraniteľnosť. Cíti sa tu ako votrelec. Tma sa pred svitom lampášu, schováva do svojej skrýše. Podrážky na jeho topánkach, pomali dopadajú na starú, drevenú, podlahu a prosia Jacka o pomoc. Jack napreduje vpred aj keď nevie ako sa opäť dostať späť do reality. Nevie ako sa zachrániť. Nevie kde je a nevie prečo tu je. Vie len to že sa musí vrátiť do skutočného sveta. Z tváre mu steká pot a ruky sa mu trasú od strachu. Lampáš mu pomáha nezošalieť a vydržať. Tma pred ním je tma v ktorej sa skrývajú démoni v ľudských hlavách. Jack pozná svojho démona. Pozná svoje zlo. To zlo, ale príjma, takmer každý deň. Nedokáže mu odolávať. Jack cíti nejaký pach. Ten pach je čoraz bližšie pri ňom. Pach démona. Pach Jackovho démona. Démon sa blíži. Vznáša sa v tme vedľa Jackovho tela. Jack cíti silu dotyku na svojej ruke. Démon ho našiel. Svetlo z lampášu pár metrov pred Jackom, odkrýva duše zomrelých. Ich duše sa vznášajú nad zemou. Vidí chlapca z rozbitými okuliarmi na hlave a s nožíkom v ruke. Vedľa chlapca sa vznáša dievčatko s malou útlou knižkou v ruke. Usmieva sa na Jacka. V jej úsmeve sa skrýva vražda. Priamo pred Jackom stojí démon. Vidí svojho démona. Ten démon vyšiel z Jackovho vnútra. Nie je to duch. Je oveľa horší. Robí mu zo života peklo. Šepká mu slová útechy a sľubov. Neverím ti skríkne Jack a kľakne si na kolená. Opäť vstane a démon je preč. Porazil som ho, potichu si pre seba zašepká. Vsiakne do seba silu a pokračuje vo svojej ceste. Prechádza popri dušiach zomrelých. Vedľa jeho pravej ruky sedí na vozíčku starček a snaží sa prelomiť, veľké, oceľové, reťaze na svojich rukách a nohách. Vedľa jeho ľavej ruky sa vznáša nad zemou mladá žena vo svadobných šatách s kyticou zoschnutých kvetov v rukách. Pod jej nohami, leží telo, mladého muža vo svadobnom obleku. Je mŕtvy. Rovno pred Jackom sa plazí po zemi tučný chlap a k nohám ma priviazané zhrdzavenou reťazou, telá mŕtvych ľudí. Ťahá ich za sebou. Už ich neutiahnem vikríkne ten chlap a pozrie sa Jackovi priamo do očí. Zachráňte ma, kričí duch. Zachráň sa sám, prehovorí Jack a duchova ruka sa premení na tmu. Duše zomrelých sa premenia na tmu, ktorá Jacka opäť obkolesuje. li ich pozorne číta. Na pravom oblúku sú hriechy menej hodnotné. Na ľavom sú hriechy horšie. A nad pravým a ľavým oblúkom je obrovským písmom napísané: Vražda. Jack opatrne vstupuje do portálu. Tajomno,záhada a strach mu obaľujú telo, pavučinou snového sveta. Opatrne stúpa nohami po zemi a každý hlasitejší krok ho desí. Desí ho pomyslenie na smrteľné muky. Desí ho táto ríša. Desí ho démon, ktorý v ňom prebýva. V myšlienkach sa zaoberá životom po smrti. Teraz si už naplno uvedomuje že život po smrti existuje. Ako existuje aj peklo,nebo a očistec. Vie to. Vie to aj keď to nemôže dokázať. Nikdy nebol ukážkový príklad, pravého katolíka. Vie ale, že to čo teraz vidí je život po smrti. Ľutuje týchto ľudí. Sú to ľudia už navždy stratený. Sú navždy spútaný v okovách svojich hriechov. V diaľke počuje ľudský hlas. Dúfa že to nie je hlas zatratenej duše, ale že to je hlas duše, ktorá by mu mohla pomôcť, dostať sa do skutočného sveta. Pomalým krokom sa približuje k tomu hlasu, naplnený zvedavosťou. Je tu niekto ? Prosím zachráňte nás. Jack ten hlas pozná. Pozná aj človeka, ktorý ho vytvoril. Carla ? Si to ty ? Áno Jack. Pomôž nám. Je s tebou Danny ? Nie Jack. Som tu ja a Jane. Ako to že ste tu, práve dneska. Dohodli sme sa že sa tu spolu stretneme na budúci týždeň. Ja viem Jack ,ale toto je výnimočná situácia. Dostal ma anjel smrti. Jane ešte žije v obidvoch svetoch, ale jej pravé ja, leží v nemocnici a spí. Odpadla keď sa ju anjel smrti pokúsil zabiť. Je omnoho silnejší než obyčajný démon. Bojím sa Jack že je silnejší aj ako ty. Mňa a Dannyho napadol a zabil nás. Teda zatiaľ nás nezabil. V skutočnom svete, ešte žijeme. V rozhovore, odrazu nastalo, ticho. Ide o to že ak dostane teba a Jane, tak všetci zomrieme. Pokúsi sa nás ovládnuť a vnukne nám myšlienku na samovraždu. Potrebuje našu energiu a našu schopnosť, vstupovať do sveta duchov. Konečne počujem tvoj hlas, Jane. Áno Jack, dlho sme sa nevideli. Odpovedá Jane. Verím vám, ale kde je Danny ? Ten je na tom ešte horšie ako my. Zdá sa že s ním má anjel smrti, veľké plány. Dostal ho pomocou strachu. Musím sa s vami rozlúčiť, pokúsim sa zachrániť Dannyho. Maj sa Jack, dúfam že to zvládneš, prehovorila Carla. Zatiaľ sme ja a Danny len tiene duchov, ale ak sa pokúsiš prežiť a zabiť anjela smrti, máme ešte šancu žiť. Jack proti svojej vôli, opúšťal svoje dobré kamarátky, ale zároveň bol odhodlaný zachrániť Dannyho. Rýchlo vykročil do sveta duchov a snažil sa nájsť Dannyho. Vedel že to bude nesmierne náročné, pretože ani poriadne nevedel, kde by sa Danny mohol nachádzať.
Obava a strach, doplnili Jackove pocity v tomto svete a prinútili ho ísť do omnoho väčšieho rizika ako obyčajne. Jack má nepríjemnú predtuchu že tento výlet do sveta duchov, bude jeho posledný. Ak má, ale zomrieť, tak aspoň zomrie statočne a zachráni Dannyho. Danny, bol odjakživa, jeden z jeho najlepších kamarátov a preto ho nezradí. Odrazu v diaľke, započuje zavíjanie. Je to anjel smrti. Je to najväčšie zlo s akým sa má Jack stretnúť. Je to pán zla. Pán duchov. Sedí na tróne smrti a zloby spoločne s ďalšími anjelmi smrti. Jack cíti že to bude tvrdý boj. Vie že tento boj výrazne ovplyvní jeho život a životy jeho priateľov. Smrť sa raduje a nadšene sa smeje. Počuje jej mrazivý smiech. Na Jacka sa rúti stvorenie, pripomínajúce, obrovského, bernardína. Blíži sa ku nemu, rýchlosťou svetla. Čo teraz urobí ? Ako sa dá bojovať proti zlu, ktoré je vnútri vás a vysáva vám dobro z tela. To dobro ktoré robí svet a vašich priateľov šťastnejších. Dobro, ktoré sa nevzdáva aj keď je všetko stratené. Áno jedine dobro mu pomôže. Dobro je jeho zbraň. Ochráni ho jedine dobro. Dobro, ktoré vyžaruje, priamo zo srdca. Jack stojí a očakáva smrť. Verí že dobro, jeho tajný spojenec ho nesklame. Benardín skáče a dopadá smerom k Jackovi. Je to jeho posledná chvíľa. Chvíľa, ktorá je na hranici, života a smrti. Jack zatvára oči. Po chvíli ich opäť otvára. Vidí hmlu. Vidí tajomnú postavu, ktorá sa vynára z hmli. Je to Danny. Ahoj Jack. Ahoj Danny. Som mŕtvy. Prehovára Jack, ustarosteným hlasom. Nie zatiaľ nie. Zachránilo ťa dobro, kamarát. Prečo sme tu Danny ? Tu dostal anjel smrti, Carlu. Použil jej najväčší strach a obavy a dokázal ju zabiť. Predpokladám že jej najväčšia obava, bola jej mŕtva sestra s ktorou sa pohádala deň pred jej smrťou. Zomrela pred piatimi rokmi. Carla si jej smrť, stále kladie za vinu. Každý má svojho démona Danny. Áno Jack, preto si toho svojho, pozorne stráž. Ďakujem za radu. Jack a Danny sa brodili hmlou a obaja si uvedomovali že súboj s anjelom smrti, musia vyhrať. V stávke je viac ako sa zdá. Drž sa za mnou Jack. Šli po kamenej cestičke, ktorá im robila sprievodcu. Odhodlane šli vpred a svet vôkol nich sa postupne menil. Cez hmlu, presvitalo svetlo. Jack sa pozorne zahľadel a v diaľke uvidel Carlu. Stála bojazlivo na kamenej cestičke a vstupovala cez bránu, okrášlenú lebkami. Vrátili sme sa v čase Danny ? Čas v tomto svete sa dá ohýbať do rôznych podôb. Keď sme s výletmi do sveta duchov začínali, nevedeli sme že sa tu čas a prostredie dá upravovať. Nemali sme stým začínať Danny. Bola to chyba. To je ale minulosť Jack. Teraz musíme zachrániť, naše duše. Carlu a mňa síce anjel smrti dostal, ale naše duše sa ešte dajú zachrániť. Musíme zničiť anjela smrti. Niečo som započul, Danny. Áno aj ja Jack. Z portálu do ktorého vstúpila Carla, vychádzali desivé výkriky. Priebeh minulých udalostí, zmeniť nemôžeme. Môžeme ale pomocou obáv a strachu, anjela smrti, vystopovať. Jack a Danny vstúpili cez portál do tunela. Danny viedol Jacka cez tunel duší. Jack sa začal ešte viac obávať, svojho démona. Nevedel čo urobí keď príde a bude sa ho pokúšať zviesť na nesprávnu cestu. Tam je Jack, vykríkol Danny. Ja nič nevidím. Odpovedal Jack. Danny odrazu zmizol. Akoby sa vyparil do ovzdušia tejto ríše. Jack neveril svojim očiam, ktoré ho dosiaľ ešte nesklamali. Pod nohami ucítil klzké kamene. Bojazlivo šiel vpred. Takmer spadol na klzkých kameňoch. Vo vrecku ho tlačil, neznámi predmet. Vybral z vrecka ten predmet a s radosťou zistil že je to baterka. Stačil spínač na baterke. Mal nepríjemnú predtuchu že všetko je inak. Presvetlil tmu a to čo uvidel mu vzalo slová z úst. Jack až teraz uvidel že sa nachádza v jaskyni. Z veľkej diaľky mu doľahol do uší, Dannyho hlas. Niekto nás rozdelil. Asi to bol anjel smrti, snaží sa ťa dostať a vie že sám si zraniteľnejší. Zhodou okolností nám ale zároveň pomohol. Odteraz ho môžeme vystopovať obidvaja. Ja budem sledovať Carlyne obavy a strach a ty budeš sledovať, moje obavy a strach. Dúfam že nás privedú k anjelovi smrti. Zákony sveta duchov mi nedovoľujú vrátiť sa na miesto v ktorom ma zabil anjel smrti, takže sa ku tebe ani nemôžem priblížiť. Maj sa Jack. Aj ty Danny. Kto by to povedal že raz budem sledovať, Dannyho obavy a strach. Zašepkal Jack a na tvári sa mu objavil úsmev. Prvý a možno aj posledný v dnešnom dni.
Jack teda robil čo mu nakázal Danny a sledoval Dannyho strach a obavy. Síce túto svoju úlohu považoval za neuveriteľne zvláštnu a niekedy mu tento svet nadával zmysel, ale snažil sa zachrániť seba a aj ostatných. Neuveriteľne mu začína chýbať, skutočný svet. Cíti sa zraniteľní a slabí. Nikdy sa necítil takí bezmocný. Ako len môžu zvíťaziť keď nemajú ani poriadny plán. Danny medzitým putoval tunelom a Carla ho navádzala ako dobrá navigácia. Tvoja pomoc Carla je neoceniteľná preto dúfam že vás nesklamem. Danny šiel pomaly vpred a ani raz sa nestratil. Tunel je po ľavej aj pravej strane, tvorený z kameňov a z jeho stropu, dopadá k zemi, prenikavé, červené, svetlo. Jack zatiaľ odkrýval, ďalšie jaskynné siene a keby nebol býval v takejto beznádejnej situácií, bol by sa kochal, krásou jaskyne. Začali v ňom hlodať pochybnosti a tak radšej oslovil Dannyho. Danny cítim v ovzduší neznámy pach. Zrýchli Danny sú to jaskynné príšery. Musíš rýchlo nájsť východ ináč ťa zabijú. K východu z jaskyne pôjdeš rovno a potom zabočíš doprava. Držím ti palce. Ďakujem ti Danny. Jack začal bežať. Dúfal že nestretne jaskynné príšery. Jaskyňa sa mu pred očami menila na labyrint, skrytého zla. Bežal bez prestávky a nemienil sa zastavovať. Už počul spev príšer. Počul ich hladové výkriky. Z pravej strany na neho niečo vyskočilo. Po chvíli sa spamätal a rukami sa snažil shodiť, netvora na zem. Netvor sa mu zahryzol do krku a jeho ostré tesáky, prebudili v Jackovi bolesť na ktorú, okamžite zareagoval. Jack konečne chytil, netvorovu slizskú tvár a zaboril do nej svoje prsty. Netvor zvieskol. Jack ponoril prsty ešte hlbšie do netvorovej tváre a po chvíli keď sa už tak nezvýjal ho zhodil na zem. Netvor sa zvýjal na zemi ako zákerný had. Jack sa zvalil na zem. Dopadol na kamene a z krku sa mu do úst, valila prúdom, krv. Ucítil jej chuť. Cítil teplo. V celom tele cítil teplo. Krv mu zafarbila ústa, nos a krk. Vyzeral ako vampír po love. Danny, zomieram. Prehovoril. Čo sa to tam deje Jack ? Dostal ma netvor. Jaskynná príšera ? Áno Danny. Ešte že tak, prehovoril po chvíli dusného ticha, Danny. Ako to myslíš Danny ? Ti sa tešíš z mojej smrti ? Máš tuhý korienok Jack. V tomto svete sa ešte môžeš zachrániť. Stačí ak si budeš želať vrátiť sa späť v čase na začiatok cesty, naprieč jaskyňou. Je to niečo ako game over v počítačovej hre. Keď ťa, ale zabije, anjel smrti, nemáš už nádej na život v duchovnom svete, jedine že by si ho zabil ty. Už chápem Danny. Čo mám urobiť ? Predstav si ako si sa zobudil v tej jaskyni. Jack sa silou vôle postavil na nohy a zatvoril oči. Predstavoval si tú situáciu. Opäť sa ocitol na začiatku cesty. Stál ponorený v tme. Nahmatal vo vrecku baterku a stlačil spínač. Svetlo z baterky osvetlilo jaskynnú sieň. Opäť sa ocitol v tej istej situácií. Rýchlejším krokom sa pohol vpred. Vedel kade a ako sa dostane k východu z jaskyne. Danny medzi tým uvidel východ z tunela. Pred ním išla Carla a pred ňou šiel jej ťažko viditeľní démon. Niekedy sa ukazuje v konkrétnejšej podobe a niekedy je to prízrak. Danny videl ako sa Carla prepadá cez hromadu kostier a lebiek. Nemohol ju zachrániť aj keby rád zmenil, túto udalosť z minulosti. Videl východ z tunela. Carla a jej démon zmizli v minulosti a Danny ostal sám. Prešiel východom z tunela a ocitol sa uprostred hmly. Cítil ako mu pochybnosti, zožierajú srdce. Stál na úzkej, kamenej, cestičke a šiel rovno za nosom. Viedol ho inštinkt. Svietil si baterkou a z hmly sa v diaľke, vynorila, priestranná budova. Stála uprostred hmly ako opustený ostrov. Jack bežal cez jaskyňu. Rozhodne sa netúžil ešte raz stretnúť z netvorom. Preto nič neriskoval. Hľadal Dannyho a jeho strach a obavy. Konečne ho zbadal. Danny z minulosti si opatrne vykračoval po jaskyni. Nevedel čo ho čaká. Po tvári mu tiekol ako pot strach. Držal sa za ním aj keď vedel že ho nemôže vidieť. Danny ? Prehovoril Jack. Áno. Ešte si odo mňa neprijal, úprimnú sústrasť. Anjel smrti nás zatiaľ dostal len v duchovnom svete Jack. Ja viem Danny, ale nikdy nevieš, čo sa môže stať. Ako to že sa vlastne len tak rozprávame aj keď sme obaja ďaleko od seba. Ty túžiš počuť môj hlas a túžba je v tomto svete, mobil. No, zas až tak netúžim, počuť, tvoj hlas Danny. Už som blízko anjela smrti. Aj ja Danny. Zbohom. Zbohom Jack. Jack prebehol jaskyňou a únava ho prinútila zastať. Ocitol sa uprostred zrkadiel ,ktoré sa na neho udivene dívali. Pozorovali ho z každej strany. V jednom zo zrkadiel ho uvidel. Videl svojho démona. Videl zlo, ktoré ho ničí. Chcel sním skoncovať, ale zároveň mu podliehal. Nechceš sa skamarátiť? Prehovoril na neho démon. Prečo chceš moju dušu ? Prečo chceš mňa ?
Mohli by sme sa poriadne odviazať starý priateľu. Žena ťa už doma čaká a tvoja zlatá dcérka tiež. Nepôjdeme ich pozdraviť ? Zmizni mi z hlavy. Ale no tak, Jack. Vynechajme tú pretvárku. Obaja vieme ako sa to skončí. Obaja vieme, kto nakoniec zvíťazí. Nikdy dlho nevydržíš. Vždy rýchlo podľahneš. Nás dvoch, nič nezastaví. Nechaj ma na pokoji ! Vykríkol Jack. Hnev mu prúdil v žilách ako jed. Hlas ktorý Jack započul akoby prišiel z neba. K zrkadlám, ktoré mu bránili v úteku sa blížila Carla. Videl len jej obrys. Musíš nabrať sily.
Len ty, ho môžeš poraziť. Tvoj najväčší spojenec je dobro. Jacka tieto slová posilnili. Nachádzal v sebe dávno ukrývanú, neznámu, silu. Démon mu pred očami zmizol. Ucítil neznámu hrozbu a utiekol. Jack, ale vedel že boj nie je u konca. Až keď sa sním opäť stretne, odznie finálny verdikt. Budem sa ti snažiť pomôcť, ho zničiť. Ďakujem ti Carla. Nie je za čo ďakovať. Koniec ešte len príde.
Danny ostal stáť ako obarený prekvapením keď uvidel že priestranná budova, ktorá si tu hrdo stojí je nemocnica. Otvoril vysoké dvere a vstúpil do nemocnice. Ocitol sa na chodbe. Ovzdušie bolo presiaknuté, dejinami, sveta, duchov. Danny šiel rovno a ani raz nezastal až kým neprišiel k ďalším, menším dverám. Danny otvoril ďalšie dvere. Započul hlasitý zvuk zatvárajúcich sa dvier, ktoré oznamovali, nečakanú návštevu. Danny zastal. Pohľad, ktorý sa mu naskytol, bol ako silná facka na upozornenie. Po chodbe sa prechádzali, duše zomrelých. Vliekli za sebou ťažké, oceľové, reťaze, ktoré ich škrtili na krku. Prechádzal popri nich, ale oni si ho nevšímali. Šli svojou púťou odpustenia. Šli v ukrutných bolestiach a v osamení. Vládla im samota. Samota horšia než smrť. Samota s nimi spojená a zároveň k nim navždy pripojená. Duše zomrelých sa skryli, pred Dannyho očami a Danny, vedel čo sa blíži. Blíži sa jeho smrť. Podlaha niekoľko metrov pred Dannym sa premenila na dieru. Z tej diery vychádzalo na povrch krvavo, červené, svetlo. Z diery vyšiel anjel smrti. Mal desať očí z ktorých päť sa dívalo na Dannyho. Zachrčal a jeho hlas sa niesol nemocnicou. Až teraz si Danny uvedomil že jeho jediná záchrana je Boží zázrak. Anjel smrti sa odvrátil od Dannyho na opačnú stranu a dunivým krokom sa pohol vpred. Danny vedel že je na chvíľu zachránený. Prebudila sa v ňom nová nádej. Jane Davlinová sa prebrala z driemot do ktorých, upadla, behom úteku, pred anjelom smrti. Tušila že anjel smrti, odišiel kvôly Jackovi. Keď sa prvý raz prebudila a zistila že Carla je prízrak, ohromilo ju to. Ako náhle jej, ale Carla všetko vysvetlila, potešila sa že ešte všetko nie je stratené. Carla ktorá toho o svete duchov vždy vedela najviac, jej vysvetlila v akej je situácií. Netrpezlivo čakala, kedy sa prebudí, jej druhá podoba, ležiaca v nemocnici. Teraz sa konečne prebudila a vedela čo má urobiť. Postavila sa na nohy. Urobila prvý, bojazliví, krok a nohy jej ihneď dali pocítiť že dnes, to nebude, ich životný výkon. Išla vpred a snažila sa nájsť Dannyho. Dobre vedela že potrebuje pomoc, ináč zomrie. Zároveň, ale vedela že Dannyho už anjel smrti dostal, takže teraz pôjde po nej. Nemocnica v ktorej sa ocitla, bola takmer na vlas podobná, tej v ktorej pracuje. Samozrejme stým rozdielom že dnes prišli na návštevu, duchovia. Vznášali sa vedľa nej, ale nevšímali si ju. Asi nepotrebujú, zdravotnú pomoc. Pomyslela si Jane. Bála sa toho čo sa stane. Bála sa svojho démona. Vnímala jeho energiu. Keď ale príde dokáže mu čeliť ? Dokáže ho poraziť ? Teraz je tu, ale silnejší protivník. Pochybuje že sa jej démon, objaví. Anjel smrti je vyšší level. Konečne prišla k prvým dverám, blízko ordinácie, doktorky, Stuartovej u ktorej pracuje. Otvorila ich. Takmer dostala infarkt keď uvidela ako vojsko chrobákov, zaplavuje chodbu. Padali zo stien a zo stropu. Dopadali na podlahu a tam sa zvíjali v smrteľných kŕčoch. Jane ich cítila pod nohami, počas prechodu, chodbou. Chrobáky jej pukali pod nohami ako chutný popkorn v mikrovlnej rúre. Hnusilo ju to. Postupne jej chrobáky začali liesť po nohách. Cítila ako sa jej chytajú, milióny, chrobáčích, nožičiek. Táto pekelne dlhá chvíľa sa konečne skončila ako náhle, otvorila, ďalšie dvere. Ocitla sa na chodbe, približne v prostriedku nemocnice. S pravej strany ako zabáča chodba a spája sa s chodbou pri stomatologických ambulanciách, niečo uvidela. Po chvíli jej došlo že je to anjel smrti. Skryla sa za stenu. Dýchala ako parná lokomotíva. Počula dunivé kroky. Anjel smrti sa blížil. Pomaly sa k nej približuje. Jane premýšľa. Oproti nej sú dvere do stomatologickej ambulancie. Je to jej jediná možnosť. Musí sa tam dostať. Pribieha k dverám a otvára ich. Dostala sa do ambulancie, doktora Patricka Houstona. Zatvára dvere. Zatiaľ je v bezpečí. Duniví krok anjela smrti, stále hlasito počuje. Hľadá ju. Chvíľu tu počká a potom ešte raz, skúsi nájsť Dannyho. Je to jej posledná šanca, zachrániť ho. Jack a Carla stáli na malom kamennom ostrovčeku a pod nimi bola ozrutná priepasť vedúca k zatrateným. Zo stropu, padajú do priepasti, masy ľudí. Z Jackovho pohľadu, sú skoro takí malí ako mravce. Z priepasti sa ozývajú, prosebné výkriky. Oproti nim je vysoký trón na ktorom sedí šelma. Má desať hláv a na každej má jeden diadém. Trón je pozlátený a je na ňom vyrytý text, napísaný písmom, ktoré Jackove oči nepoznajú. Jack a Carla sú týmto výjavom ohromený. To je ako v Dantovom pekle. Prehovára, uchvátený, Jack. Áno. Odpovedá mu Carla. Obaja vedia že sa ocitli v pekle. Stále, ale žijú, takže aspoň to ich teší. Ich oči by to nemali vidieť, ale vidia to. To čo ich sem doviedlo, asi chce, aby to videli. Nech už je príčina, akákoľvek. Až tento hroziví výjav, im úplne otvára myseľ. Vedia že život po smrti existuje. Už neblúdia v pochybnostiach. Už nenesú bremeno, pochybností. Väčšina ľudí sa riadi rozumom a nie srdcom. Keby sa všetci riadili srdcom, každý by mal úsmev na tvári. Každý by vedel že po smrti, má nárok na večnú radosť. Ale aj napriek tomu, väčšina ľudí sa robí že vidí a pritom nevidí a niekedy ten čo nevidí, zistí že vidí. Na svete existuje dobro a existuje aj zlo a je na každom z nás k čomu sa pridá. Jacka prerušil v úvahách zrak. Jeden z démonov, lietajúcich v blízkosti šelmy, letel priamo ku nim. Carla chytila Jacka za ruku. Očakávali koniec. Démon pred nimi zastal, akoby vôkol nich, bola, nepreniknuteľná bariéra. Obaja zistili že to je anjel smrti. Jack sa zrútil na zem. Carla si ku nemu kľakla. Jack sa začal triasť. Anjel smrti sa vznášal nad priepasťou a veľmi sa nesnažil preraziť bariéru života, ktorá ich ochraňuje. Jack chytil Carlu za ruku a stisol ju. Prebudil sa vo svojom dome. Začínal tušiť že niečo nie je v poriadku. Carla kľačala vedľa Jacka a jej ustarostený výraz na tvári, prezrádzal že sa udialo niečo, čo nikto z nich, neočakával. Danny Sanderson si poriadne vydýchol, hneď ako mu anjel smrti, zmizol z dohľadu. Musí nájsť Jane. Anjel smrti si už po ňu ide a on tu len tak nečinne stojí. Stojí na chodbe ako obarený šokom. Po chvíli už vníma, svet okolo seba a vyberá sa po stopách, anjela smrti. Zabáča doprava a potichučky ho sleduje. Jane Davlinová to už nemôže dlhšie vydržať a otvára dvere v ordinácií, doktora, Patricka Houstona. Obzerá sa na pravú a na ľavú stranu, ale nikoho nevidí. Chystá sa zabočiť doprava a vtom ju niečo, chytá za ruku. Otáča hlavu na pravo a uvidí Dannyho. Konečne sa našli. Danny, potichu zašepká : Ticho. Jane okamžite zastavila, radostný výkrik. Danny urobí krok v ľavo a Jane ho bez problémov nasleduje. Ticho prerúša, prenikavý zvuk. Znie ako pieseň hnevu. Danny aj Jane rýchlo otáčajú hlavy. Z pravej strany sa k nim behom rúti, anjel smrti. Nemocnica sa pri jeho behu, otriasa v základoch. Obaja začínajú utekať. Zabáčajú do chodby na ľavo a dúfajú že beh im zachráni život. Nemocnica sa premieňa na tmu. Tma im vytvára kulisu. Určite vtom má prsty anjel smrti. Obaja sa v tme cítia stiesnene. Bude sa nás snažiť rozdeliť a postupne dostať. Prehovára, znepokojeným hlasom, Danny.
Dúfam že to dopadne dobre. Aj ja Danny.
Odpovedá Jane. Jane vidí v diaľke svetlo. Stále viac a viac, osvetľuje tmu. Kráča ku nemu. Priťahuje ju. Cíti jeho silu. Cíti silu toho svetla. Ide vpred ako nepríčetná, aj napriek veľkému nebezpečenstvu. Už je blízko svetla. Snaží sa ho chytiť do rúk. Svetlo jej svieti, priamo do tváre. Nevšíma si to. Ide stále vpred. Po chvíli zastane ako prebudená z hrozného sna.
Kde je Danny ? Pýta sa sama seba. Úplne ju to svetlo ovládlo. Z hrôzou si uvedomuje že Danny je preč. Je sama v temnote. Z temnoty, vychádza, tajomná postava. Približuje sa ku nej. Čím je k nej bližšie tým je väčšia. Zväčšuje sa. Jane sa snaží utiecť na opačnú stranu ale nedá sa. Nohy ju neposlúchajú. Tajomná postava sa k nej približuje. Už je pri nej. Díva sa naňu. Stojí priamo pred ňou. Jeho dlhé ruky sa ju snažia, zovrieť v náručí. Jane je bezmocná. Tá postava je oveľa silnejšia. Zviera ju v náručí. Jane sa bráni a snaží sa mu vykĺznuť z náručia. Ahoj Jane, prehovára na ňu tajomná postava. Ešte stále ma nepoznáš ja som tvoj otec. To nie je možné, prehovára Jane a tajomná postava ju púšťa zo zovretia. Môj otec je mŕtvy. Vrátil som sa Jane. Som späť. Neverím ti vikríkne Jane a zakryje si tvár rukami. Pohľad na svojho otca ju privádza do šialenstva. Nikdy som ťa neopustil. Klameš odpovedá Jane. Môžeme byť navždy spolu. Len ty a ja. Dovoľ mi objať ťa Jane. Jane cíti ako ju opúšťajú sily. Nevládze odolávať, zvodom, svojho otca. Jej otec vysoký, útly, muž v čiernej košeli sa ku nej približuje. Chce ju objať. Jane stojí a mlčky sa na neho díva. Už je pri nej. Vidí ako sa mu tvár mení. Rozpadá sa jej pred očami. Tvár sa mu premieňa na popol. Naťahuje ku nej svoje dlhé ruky. Aj tie sa postupne, menia na popol. Celé jeho telo sa mení na popol. Jane nemôže uveriť, tomu čo vidí. Z jej otca, ostal len popol. Popol, ktorý zasieva spomienky do sveta duchov. V diaľavách, vidí niečo veľké. Po chvíli pozorovania, zisťuje že to je anjel smrti. Blíži sa k nej. Je každým mohutným krokom, bližšie. Prišiel ju odniesť do pekla. Jane uteká tmou. Ide na slepo, poháňaná túžbou, prežiť.
V diaľke vidí Dannyho. Stojí v tme a volá ju. Anjel smrti jej dýcha za chrbtom. Cíti ako jeho ruka, preniká cez jej brucho. Bolí ju to. Anjel smrti z nej vysáva dobro a energiu. Jane je každým pohybom slabšia. Nemá v sebe energiu, poraziť ho. Tuší že zomrie. Pusť ju, započuje, Jane, Dannyho hlas. Anjel smrti, chytí Jane za hlavu a hádže ju do diaľky ako bezvýznamný kameň. Otáča sa smerom k Dannymu a smeje sa. V jeho smiechu sú ukryté hlasy, pekelných démonov. Danny odhodlane stojí, pred anjelom smrti. Myslí na svojich najbližších. Vie že dnes to skonči. V duchu prosí Boha o pomoc. Vie že ak Jane zomrie ich šance prežiť sú mizivé. Zatvára oči. Vidí Jacka a Carlu, ktorá pri ňom kľačí.
Jack Boyl stál vo svojom dome a neveriacky pozoroval, prostredie, okolo seba. Áno je to jeho dom. Takže to všetko, bol len strašidelný sen. Uľavilo sa mu že sa napokon všetko, skončilo tak ako si prial. Niečo, tu ale nesedelo. V hlbinách svojej mysle, počul nejaký hlas. Stál na chodbe a vedľa jeho pravej ruky sa týčili dvere. Vedľa jeho ľavej ruky, visel na stene, obraz, ktorý mu darovala matka. Pomaličky stúpal chodidlami po podlahe a chcel si ísť ľahnúť do postele. Smeroval po chodbe ku svojej izbe. Prekvapilo ho, že bol námesačný. Už dávno nebol námesačný. Naposledy v detstve. Jeho bosé nohy sa priliepali o podlahu. Pred sebou, uvidel, dvere do kuchyne. Mal na sebe oblečené biele, kockované, pyžamo. Jeho oči, behali zo strany na stranu, ešte stále šokované z predchádzajúcich udalostí. Na chodbe, prebývala tma. Jack zazrel v tej tme,obrys postavy. Rýchlo pribehol ku spínaču na ľavo a zapol svetlo. Na chodbe nikto nebol. Asi to bola len jeho predstavivosť, ktorá ho bude, ešte dlhé hodiny, strašiť. Opäť sa pohol. Ako tak šiel ucítil pach. Zdalo sa mu že je to vôňa, zdochnutého zvieraťa. Znova sa pred ním vytvoril obrys postavy. Prišiel bližšie k tej postave. Pot mu stekal po tváry a vsiakal sa mu do kože. Rukou sa načiahol k obrysu postavy. Predstavivosť mu zahmlila zrak. Na slepo sa načiahol za obrysom, tej postavy. Svetlo sa rozsvietilo a Danny uvidel jeho. Stál tam jeho démon. Usmieval sa. Videl ako mu spod úst, steká nejaká kvapalina. Tušil aká je to kvapalina. Tak sme sa opäť stretli. Prehovoril démon. Nenapiješ sa so mnou. Nedáš si ? Nie odpovedal. Tak to si ma sklamal. Vieš koľko vecí, sme spolu, mohli dokázať ? Mohli sme dobyť svet. To určite. Odpovedal mu Jack. Nastalo zvedavé ticho. Určite si nedáš ? Zmizni mi s cesty démon. Ale no tak, Danny. Koľko krát si ma zavrhol a potom prosil, aby som ti pomohol ?
Jack neodpovedal. My dvaja sme si súdený Jack. Stačí ak si dáš jeden pohárik a nechám ťa na pokoji. Jack začínal ustupovať, démonovi. Podvedome túžil, opäť pocítiť, tú chuť. Ťažko odolával. Obaja stáli a nikto nič nehovoril. Jack sa načiahol za fľašou, ktorú démon, položil pred neho na zem. Rukou sa ku nej opatrne približoval. Predstavoval si na jazyku tú chuť. Predstavoval si ako sa napije a všetky starosti, hodí za hlavu. Dotkol sa fľaše. Démon sa usmieval. Zdvihol fľašu zo zeme a otvoril ju. Démonov čas sa blížil. Čas jeho prebudenia. Čas jeho znovuzrodenia. Jack priložil fľašu k ústam. Vtom sa zarazil. V hlbinách svojej mysle, započul, Dannyho hlas. Ak to urobíš, on nad tebou zvíťazí. Prehovoril na neho Danny. Jack zahodil sklenenú fľašu a usmial sa na démona. Zbohom, prehovoril na démona. Démon zvrieskol a skočil na Jacka. Jack, ale v praví čas uskočil. Démon sa pri skoku vyparil. Danny stál opäť sám na chodbe. Jeho ruka sa odrazu, sama od seba, pohla. Nemohol ju ovládať. Niekto ho ovládal. Nohy sa tiež začali, sami hýbať. Neovládal sa. Snažil sa pohnúť nohami na iný smer, ale nepodarilo sa mu to. Šiel po chodbe a blížil sa ku kuchyni. Otvoril dvere a vstúpil do kuchyne. Otočil sa doľava a pri sporáku, chytil rukou, nejaký, ťažší, predmet. Až keď ho zdvihol, uvidel kladivo. Zhrozil sa. Otočil sa ku dverám a otvoril ich. Vstúpil do pokoja, svojej dcéry. Veľmi dobre vedel že ho ovláda, anjel smrti. Priblížil sa k dcérke, ktorá pokojne spala na posteli. V rukách, zovrel kladivo. Všemožne sa snažil opäť prevziať nadvládu nad svojím telom, ale márne. V duchu sa modlil k Bohu. Boh je jeho jediná záchrana. Zdvihol kladivo za hlavu a tam sa zastavil. Jack sa začal vzpierať. Bojoval zo svojou rukou. Jack sa vzpieral, anjelovi smrti. Stále stál pred svojou dcérou s kladivom v ruke a silou vôle, zadržiaval úder, ktorý by ju určite zabil. Celú svoju silu, sústredil do tohto, okamihu. Neskutočne sa bál. Bál sa toho čo sa stane. Ľutoval že nepozná budúcnosť. Svoju dcéru neskutočne miluje a práve láska, odráža útok, anjela smrti. Láska zabraňuje zlu získať prevahu. Chráni ho ako on sa snaží chrániť, svoju dcéru. Jack v poslednej chvíli, vychýlil smer pohybu ruky a viac už ju neovládal. Nemal už v sebe veľa síl. Jeho ruka aj s kladivom letí vpred a dopadá, tesne vedľa postele na ktorej spí, Jackova dcéra. Tá okamžite vyskočí s postele. Dcéra na nič nečaká a uteká z miestnosti. Jack sa za ňou rozbieha, neschopný kontrolovať, svoje nohy. Cíti sa ako bábka na hranie. V zúrivosti ničí kladivom, všetko, okolo seba. Bezmocne sleduje čo za neho vyvádza, anjel smrti. Zo spálne vybieha dcéra Dorry a aj jej matka s menom Ellen. Jack sa rúti priamo na ne. Smeje sa a sliny mu stekajú po brade. Ellen a Dorry sa zamkýnajú v jeho izbe. Jack v plnej rýchlosti naráža do dverí a snaží sa ich kladivom, rozsekať na kusy. Ellen bezmocne sedí vedľa Dorry a upokojuje ju.
Hladká ju po tvári a obe plačú. Sú to horké slzy. Obe vedia čo príde. Jack čím ďalej prudšie, naráža kladivom do dverí. Vnútry Jackovej hlavy sa odohráva boj. Anjel smrti, ho zasypáva, návalom otázok. Jack to už dlho nevydrží a psychicky sa zrúti. Práve to chce anjel smrti dosiahnuť, zabiť ho a zabiť aj jeho rodinu. Jackove telo sa rozbieha a naráža celou váhou do dvier. Tie sa po náraze premieňajú na kusy dreva. Jack sa blíži k Ellen a k Dorry. K dvom osobám, ktoré má skutočný Jack zo všetkého najradšej. Ellen drží Dorry v náručí a hladká ju po vlasoch. Jack pred nimi zastane. Stíska v pravej ruke kladivo a zdvíha ho k úderu. Ellen zvihne hlavu a pozerá sa Jackovi priamo do očí. Jack vidí jej ustarostenú tvár a vrásky zo strachu. Kvapky sĺz sa jej kotúľajú po lícach a brade. V Jackovi vyvoláva tento pohľad súcit. Začína, mať opäť nadvládu, nad svojím telom. Anjel smrti, neochotne opúšťa, jeho telo. Jack ho láskou, vyháňa zo svojej hlavy. Anjel smrti sa dusí dobrom, ktorým je Jack až po okraj naplnený. Zahadzuje kladivo do kúta a rýchlo, pribieha k Ellen a k Dorry. Obe, dojato, pozoruje. Chytá Ellen za ruku a bozkáva jej čelo. Ellen ho po chvíli nedôvery, objíma a po nej aj Dorry. Vyhrali sme. Šepká si Jack a radostne si uvedomuje že už je po všetkom. Danny v okamihu Jackovej výhry, stál pred anjelom smrti a ani zďaleka netušil, čo ho očakáva. Otvoril oči a uvidel že anjel smrti zmizol. Videl len tmu a Jane ako leží, uprostred tmy. Radostne vykrikuje a uteká zachrániť Jane. Jane bezvládne leží na zemi a chytá sa rukou za brucho. Už je po všetkom prihovára sa jej Danny. Konečne odpovedá Jane. Teraz sa zobudíme vo svojich posteliach a vychádzajúce slnko, bude oznamovať, noví deň. Deň plný nádeje, Jane. Dúfam len že sa sem už nebudem musieť vracať. Pripomína mi to tu niektoré, filmové, horory. Danny sa zasmial a obaja zmizli zo sveta duchov. Ocitli sa doma vo svojich posteliach. Carla Andersonová, kľačiaca pri Jackovi, započula ako ležiac na zemi, zašepkal : Už je po všetkom. Zaradovala sa a po chvíli, zmizla zo sveta duchov. Zo sveta v ktorom je čas nepodstatný a smrť je vstupným portálom. Na ďalší deň sa stretli na obede v krásnej reštaurácií za pekného, slnečného, počasia. Všetci boli v dobrej nálade a bavili sa o včerajšom, nečakanom, výlete do sveta duchov. Našťastie som nezabil svoju ženu a dcéru, ale mal som na mále. Zaujato rozprával o svojom príbehu, Jack. Teraz asi viem ako sa mohol cítiť Jack Torance v knihe Osvietenie. Dokonca máme také isté mená. To je ale náhoda. Sme novodobý Krotitelia duchov. Ozval sa Danny a napil sa s maličkého pohára v ktorom, mal horúcu kávu. Môžeme byť šťastný že sme vyviazli žíví a zničili sme svojich démonov. Prehovorila Carla. Súhlasím s Carlou potvrdila Jane. Áno, máte pravdu. Ozval sa Jack. Vedel ale že úplnú pravdu nemajú. Carla možno zničila svojho démona. Svoju mŕtvu sestru z ktorej smrti sa viní už určite dostala von z hlavy. Jane tiež aspoň z časti zabudla na svojho pacienta ktorého pred desiatimi rokmi z nedbanlivosti nechala umrieť na operačnej sále. Danny už určite našiel odvahu, postaviť sa svojmu strachu zo psov na počiatku ktorého, bol obrovský bernardín, ktorý odhryzol jeho kamarátovi Billimu, ruku. Aj Jack od seba odohnal, svojho démona. Skutočne ale zničili svojich démonov ? Skutočne sú už úplne slobodný ? Sú zbavený okovov strachu a obáv? A nezanechal súboj s anjelom smrti v nich nejaké následky, ktoré sa odhalia časom ? Keď sú teda navždy zničený ako to že ich vníma a vidí ? Vníma ich a vidí ich. Vždy keď vidí fľašu, vníma svojho démona. Vie že v útrobách jeho mysle, čaká. Čaká a čaká. Vyčkáva a je v každom z nás. Nikdy ho úplne nezničíte. Vždy prežije. Aká je teda posledná otázka ? Skutočne sa zbavil svojho démona ? Na túto otázku, ani on, nepozná odpoveď.
KONIEC